1. ročník druhej časti prvého stupňa
Stupnice:
Periodizácia dejín európskej hudby: https://cs.wikipedia.org/wiki/Periodizace_d%C4%9Bjin_evropsk%C3%A9_hudby
Klasicizmus- znaky:
Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným štýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako 1: zjednodušenie barokovej prezdobenosti a komplikovanosti a 2: ustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).
Konkrétne znaky hudobného klasicizmu:
- Reforma opery:
1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita na d hereckou zložkou.)
2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie) - Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky.
- Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový).
- Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic).
- Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii.
- Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní.
- Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.
TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY
- Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R. (C. Ph. E. Bach, v detstve aj W. A. Mozart). Ukážka
- Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC. Ukážka
- Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.
- Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra. Ukážka
- Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi.
- Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy. Ukážka
- Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy. Ukážka