Stupnice:

Periodizácia dejín európskej hudby:  https://cs.wikipedia.org/wiki/Periodizace_d%C4%9Bjin_evropsk%C3%A9_hudby

Klasicizmus- znaky: 

Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným štýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako 1: zjednodušenie barokovej prezdobenosti a komplikovanosti a 2: ustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).

Konkrétne znaky hudobného klasicizmu:

• Reforma opery:
  1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita na d hereckou zložkou.)
  2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie)
• Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky.
• Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový).
• Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic).
• Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii.
• Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní.
• Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.

TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY

• Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R. (C. Ph. E. Bach, v detstve aj W. A. Mozart). Ukážka
• Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC. Ukážka
• Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.
• Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra. Ukážka
• Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi.
• Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy. Ukážka
• Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy. Ukážka

Prehľad skladateľov obdobia klasicizmu

Mannheimská škola - nie budova, ani inštitúcia, ale skladateľský štýl- móda, ktorá vznikla v meste Mannheim v Nemecku. Jan Václav STAMIC(1717-1757) český skladateľ, huslista a dirigent. Stál pri zrode klasicizmu. Hlavný predstaviteľ Mannheimskej školy. Položil základ (začal uplatňovať nové pravidlá) sonátovej formy (3 časti) a symfónie (4 časťová, jej predchodcom bola baroková trojčasťová sinfonia), Zaviedol crescendo a decrescendo.Komponoval-Symfónie, Komorné a Sólové skladby (najmä pre husle (logicky, keď bol huslista)) Spolu s ním tam pôsobili aj jeho synovia. František Benda a Jiří Antonín Benda. Boli bratia (huslisti). Pôsobili v Berlíne, kde v tom čase ešte komponovali 3 časťové symfónie. V Berlíne pôsobil aj Carl Philipp Emanuel Bach (1714 - 1788), druhý najstarší syn Johanna Sebastiana Bacha, sa preslávil ako čembalista, skladateľ a pedagóg. Bol v službách pruského kniežaťa Fridricha II., ktorý o.i. obstojne hral na flaute. Známi sú aj jeho bratia Wilhelm Friedemann Bach a Johann Christian Bach. V Taliansku pôsobil Josef Mysliveček (1737-1782), rodák z Prahy, avšak Taliani ho považujú za svojho národného skladateľa. Bol veľmi populárny a prezývali ho "Božský Čech". Za hlavných predstaviteľov klasicizmu sa však považujú najmä: Joseph HAYDN(1732-1809)- rakúsky skladateľ, kapelník kniežaťa Esterházyho. Typický predstaviteľ klasicistickej symfónie. Zakladateľ sláčikového kvarteta nového štýlu (ako koncertné zoskupenie). Podnikol aj dve umelecké cesty do Anglicka. Počas jednej z nich ho na jeho vlastné odporúčanie zastupoval J.N.Hummel (ktorého kvality sa dnes iba objavujú) Tvorba J. Haydna:-104 symfónií (Vojenská, Londýnska, Oxfordská, S úderom na kotly, Prekvapenie),- 83 sláčikových kvartet,-Iné komorné a vokálno- inštrumentálne skladby (Oratóriá: 4 ročné obdobia, 7 slov Vykupiteľových na kríži (a hudbu z neho aj ako sláč. kvarteto)) Michael Haydn- mladší brat J. Haydna. Pôsobil u biskupa v Salzburgu, teda sa poznal aj s Mozartovcami. Wolfgang Amadeus MOZART(1756-1791)- rakúsky klavírista (v detstve aj huslista), ale najmä skladateľ, jeden z najlepších skladateľov všetkých čias. Už v detstve nazývaný zázračným dieťaťom (prvú operu napísal, keď ma 12 rokov). Zo začiatku slúžil ako hudobník u biskupa v Salzburgu, potom sa stal nezávislým a do smrti žil vo Viedni. Komponoval skladby každého druhu- najmä: Opery-24 (Bastien a Bastienka, Cosi fan tutte, Figarova svadba,Don Giovanni, Čarovná flauta, Titus), Symfónie-41(54) (Pražská, Linecká,Jupiterská) Chrámové skladby - (Ave Verum Corpus), omše (Korunovačná, Requiem- omša za zomrelých, dokončil ju jeho žiak, lebo Mozart v čase komponovania umrel) Klavírne sonáty, Klavírne skladby (Rondo Alla Turca- Turecký pochod) Komorné skladby (Malá nočná hudba,...) Leopold Mozart- huslista u biskupa v Salzburgu. otec W. A. Mozarta, ktorého naučil základy všetkého, čo dosiahol a organizoval mu koncertné cesty v detstve. Ludwig van BEETHOVEN (1770-1827)- nemecký skladateľ, zavŕšiteľ viedenského klasicizmu. Žiak J. Haydna a Antonia Salieriho. Tretí z veľkej trojice Haydn- Mozart- Beethoven. Od polovice života mu slabol sluch, nakoniec ohluchol úplne (Ako hluchý napísal svoje najslávnejšie skladby). 9 symfónií (známe najmä č. 3- Eroica (Hrdinská), č. 5- Osudová, č. 6- Pastorálna a č. 9 s Ódou na radosť). okrem toho najmä klavírne skladby (Pre Elišku).Klavírne koncerty(5),Klavírne sonáty (Waldštejnská, Patetická, Mesačného svitu),Opera Fidelio,Oratórium Kristus na Olivovej horeKomorné skladby. Antonio Salieri (1750-1825) V tom čase najslávnejší skladateľ v Rakúsko-Uhorsku. Cisársky dvorný skladateľ a učiteľ (o.i. Beethovena a Schuberta). Žiak CH. W. Glucka. Komponoval Symfónie, Opery, Komorné skladby. Medzičasom upadol do zabudnutia, ale v súčasnosti sa opäť stáva populárnym. Johann Nepomuk HUMMEL(1778-1837)- rakúsky skladateľ, učiteľ hudby a klavírny virtuóz, narodil sa v Bratislave. J. Haydn ho určil za svojho nástupcu u kniežaťa Esterházyho. Vydal aj klavírnu školu, kde prvý poukázal na dôležitosť prstokladu. Jeho žiakom bol aj C. Czerny, ktorého klavírna škola (čiastočne prevzatá od Hummela) sa používa dodnes. -Klavírne skladby(sonáty, rondá, variácie), Komorné skladby, Koncerty, Kantáty, Omše. Christoph Willibald Gluck (1714 - 1787) (viac hereckej zložky) a Giovanni Battista Pergolesi (1710 - 1736) (komická opera) boli reformátori opernej tvorby. Na Slovensku bolo centrum hudby najmä v Bratislave, kvôli blízkosti Viedne predovšetkým u grófa Grasalkoviča (dnes prezidentský palác) a u biskupa Battányiho. Okrem príležitostných koncertov viacerých známych umelcov (Mozart, Haydn, Beethoven...) tu dlhodobo pôsobili Anton Zimmermann, Juraj Družecký a Johannes Sperger. V Kremnici pôsobil Anton Ashner, v Košiciach Franz Xaver Zomb. Z Oravy pochádzal Mikuláš Zmeškal, ktorý bol violončelista v Beethovenovom orchestri vo Viedni. Okrem toho boli aj priatelia. Známe sú najmä jeho sláčikové kvartetá.

Baroková hudba

Stredoveká hudba

Praveká a staroveká hudba