8. Romantizmus, Národná hudba, Programová hudba
ROMANTIZMUS (1820-1900(1950))Romantická hudba je charakteristická nadvládou citovej zložky. Ako prostriedok začala používať programovú hudbu- má dej. Na úkor citovej zložky sa často skresľovala skutočnosť.Začal používať komplikovanejšie vzťahy medzi tóninami a akordmi- celkovo sa upúšťalo z prísnych pravidiel(ktoré platili v klasicizme).Kvôli zaujímavejšiemu zvuku sa rozšíril orchester (z pôvodných 30-40 hudobníkov na viac ako 80) a pribudli nové hudobné nástroje (saxofón, akordeón) a rôzne stroje (zvukové efekty).prevaha menších hudobných foriem (piesne, klavírne skladby)nadviazal bez väčších zmien na predchádzajúce obdobie (klasicizmus), pribudla citová zložka hudby a programovosť.Nadradenosť citovej zložky hudby viedlo k rozpadu zaužívaných pravidiel rytmu, tónin, harmónie (akordov- T, D, S)City a vášneNa pleseNa vidiekuCesta na popraviskoSabat čarodejnícnie je ľudová, ale umelá = má známeho autoradá sa podľa nej charakterizovať (určiť) konkrétny národ, krajNárodná hymnaNárodné opery- Krútňava, Beg Bajazid, Juro Jánošík, Udatný kráľNárodné symfónie - Dolu VáhomNárodné tance - odzemokRozdelenie
Ranný romantizmus- do 1850
Vrcholný romantizmus
Novoromantizmus
Klasicizujúci romantizmus
Neskorý romantizmus
RANNÝ ROMANTIZMUS (1820-1850)
PREDSTAVITELIA RANNÉHO(začiatočný) ROMANTIZMU
Franz SCHUBERT(1797-1828)- rakúsky (z Viedne) skladateľ a klavírista. Bol veľmi hanblivý, takmer vôbec nehral verejné koncerty. Hrával na večierkoch pred kamarátmi- ŠUBERTIÁDY, kde pohotovo tvoril hudbu k básňam (Goethe, Hayne). Prezývajú ho Kráľ piesní- zložil ich vyše 600. Napísal aj niekoľko symfónií. Najznámejšia sa volá NEDOKONČENÁ. Jeho skladby objavili až po jeho smrti.
Najznámejšie piesne a piesňové zbierky: Kráľ duchov, Pstruh, Ružička, Margaréta pri praslici, Krásna mlynárka.
Robert SCHUMANN (1810-1856) - nemecký skladateľ, zo začiatku aj výborný klavírista. Prílišným cvičením si poškodil ruku, potom už len komponoval. Veľa skladieb pre svoju manželku Kláru- výbornú klavíristku. Založil prvý hudobnícky časopis, ktorý existuje dodnes. Stal sa hudobným manažérom. Objavil a propagoval skladby F. Schuberta.
Symfónie (4), Zbierka klavírnych skladieb Detské scény
Fryderyk CHOPIN(1810-1849)- poľský skladateľ a klavírista. Jeho otec bol Francúz. V polovici života musel Fryderyk z Poľska emigrovať kvôli revolúcii. Prešiel viacerými krajinami (aj cez dnešné Slovensko), nakoniec sa usadil v Paríži, kde žil až do smrti.
Komponoval skladby pre klavír, alebo s účasťou klavíra (napr. husle a klavír). Medzi najznámejšie patria úpravy poľských národných tancov: Mazurky, Valčíky, Polonézy
Felix MENDELSOHN-BARTOLDY(1809-1847) nemecký skladateľ, židovského pôvodu. Ako mladý absolvent konzervatória objavil skladby J. S. Bacha a pričinil sa o o jeho slávu. Prezývajú ho "Básnik klavíra" jeho skladby sú tak melodicky zaujímavé, že text nie je nevyhnutný.
Skladateľka bola aj jeho sestra Fany, ktorá zo začiatku kontrolovala jeho skladby. Krátko po jej smrti umrel aj Felix.
Skladby: 5 symfónií (Talianska, Škótska)
Klavírne skladby (Piesne bez slov)
Orchestrálne skladby (Sen noci svätojánskej- Svadobný pochod)
VRCHOLNÝ ROMANTIZMUS (1850-1900) (Neskorý romantizmus do 1950 nepriniesol významnejšie zmeny)
DVA HLAVNÉ PRÚDY (navzájom sa neuznávajúce)
1. Klasicizujúci romantizmus- nadvizal na hudbu klasicizmu a ranného romantizmu. S menšími odchýlkami dodržiava pravidlá hudobných foriem, tonality, rytmu.
Johannes BRAHMS (1833-1897) nemecký skladateľ, hlavný predstaviteľ klasicizujúceho romantizmu
- Symfónie
- Zbierka Uhorské tance
Novoromantizmus- porušuje dovtedajšie pravidlá tonality, harmónie, rytmu. Hlavným kritériom v hudbe je dojem, pocit, emócia, zvuková farba (hudobné nástroje, technika hry, hudobné efekty). Nové hudobné formy: Symfonická báseň (súvislá skladba, bez častí- vyjadruje dej), Hudobná dráma (Opera bez dejstiev)
2. Richard Wagner (1813-1886) nemecký skladateľ, hlavný predstaviteľ novoromantizmu
Opery: Lohengrin, Tanhauser, Tristan a Izolda, Bludný Holanďan
Symfonická báseň (cyklus 4 SB) Prsteň Nibelungov:
PROGRAMOVÁ HUDBA - hudbou autor vyjadruje istý dej, alebo opisuje obraz = program. Národná hudba je podskupinou programovej- nie každá programová hudba je aj národná, ale každá národná je programová.
- Je typická pre obdobie romantizmu (19 stor.- polovica 20 stor.)
Hector BERLIOZ (1803-1869)- francúzsky skladateľ, autor prvej programovej symfónie (rozsiahla skladba pre orchester- nespieva sa) Fantastická symfónia(fantázia, city). Každá postava bola vyjadrená vlastnou melódiou- ideé fix
5 častí:
Carl Maria von WEBER (1786-1826) nemecký skladateľ, autor prvej romantickej opery Čarostrelec. Dej je príbehom streleckej súťaže, ktorú vyhlásil starý hájnik a v ktorej bolo možné získať miesto hájnika (jeho nástupcu) a ruku jeho dcéry. Mladý hájnik, ktorému sa tá dcéra páči chce súťaž vyhrať. A hoci vie dobre strieľať, na kamarátovu radu uzatvorí dohodu s démonom, ktorý mu začaruje náboje s podmienkou, že posledný náboj bude riadiť on. Ostatnými hájnik trafí, na čo si pomyslí. Pri súťaži tým posledným nábojom zasiahne svoju milú. Tá ale prežije zásluhou kúzelných bylín. Napokon sa ukáže, že kamarát mladého hájnika dohodol jeho zmluvu s démonom iba ako výmenu za vlastnú dušu.
NÁRODNÁ HUDBA
o Ak má text, je v národnom jazyku
o Môže čerpať z folklóru- melódia známej piesne, rytmus, tanec, hudobný nástroj v orchestri
o Obsah charakterizuje daný národ, zem- história, povesti, významné osobnosti, dôležité udalosti, opis krajiny, vznik- osamostatnenie
Príklady:
19. storočie je typické národným uvedomením jednotlivých národov a etník a pokusom o osamostatnenie.
ČESKO
Bedřich SMETANA (1824-1884) Zo začiatku pôsobil vo Švédsku. Neskôr mu ponúkli prácu v Česku. Bol učiteľom na konzervatóriu (okrem skladania a dirigovania). Je zakladateľ českej národnej školy (štýl). Ku koncu života ohluchol, ale naďalej komponoval- aj svoju najznámejšiu Symfonickú báseň.
Opery: Dalibor, Libuše, Hubička, Čertova stena, Dve vdovy, Tajemství, Predaná nevesta (námet z dedinského prostredia - jeho najznámejšia opera), Braniboři v Čechách (historický námet- prvá česká národná opera)
Symfónie, Symfonická báseň Má vlast (6 častí)
Klavírne skladby (Lujzina polka, Jiřinkova polka)
Komorné skladby: Sláčikové kvarteto Z mého života
Antonín DVOŘÁK (1841-1904)- pôsobil ako profesor na konzervatóriu v Prahe, ale aj ako riaditeľ konzervatória v New Yorku.
Symfónie (9): najznámejšia je č. 9 Z nového sveta (Novosvetská) - opis zážitkov z USA.
Opery: Čert a Káča, Rusalka (rozprávkové námety)
Duchovné skladby: Písně biblické, Stabat Mater
Klavírne skladby: Humoreska
Leoš JANÁČEK- venoval sa aj zbieraniu a úpravám ľudových piesní (aj na Slovensku). Podľa komixu napísal operu Příběhy Lišky Bystroušky.
Zdeněk FIBICH
Josef SUK- žiak a zať A. Dvořáka
Vítězslav NOVÁK- profesor na konzervatóriu v Prahe, učiteľ predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny
RUSKO
Vplyvom modernej doby (železnica, noviny, obľuba cestovania) sa dostali do povedomia ruskí hudobníci, dovtedy v západnej Európe neznámi.
Michal Ivanovič Glinka
Alexander Dargomižskij
MOCNÁ HŔSTKA- Mogučaja kučka: Skupina hudobných amatérov (mali iné povolanie)
Milij Alexejevič BALAKIREV- vedúci skupiny. Hudobník.
Modest Petrovič MUSORGSKIJ- štátny úradník (neskôr alkoholik)
Nikolaj RIMSKIJ-KORSAKOV- námorník, neskôr profesor na konzervatóriu
Alexander BORODIN- lekár
Pjotr Iljič ČAJKOVSKÝ (1840-1892)- bol známy, cestoval a pôsobil aj v Európe. V Paríži spolupracoval s miestnym ruským baletným súborom.
-Opery: Piková dáma, Eugen Onegin, Panna Orleánska (Jahanka z Arcu),
-Balety: Luskáčik, Labutie jazero
-Klavírne skladby: Chorá bábika-Smrť bábiky-Nová bábika,
-Symfónie
Koncerty: Klavírny koncert
POĽSKO- Fryderyk CHOPIN- úpravy poľských národných tancov, Stanislaw Moniuszko
TALIANSKO- Giuseppe VERDI
UHORSKO- Franz LISZT
MAĎARSKO- Béla BARTÓK, Zoltán KODÁLY, Ferenc ERKEL (Opera László Hunyady- o bratovi Mateja Korvína)
FÍNSKO- Jean SIBELIUS
NÓRSKO- Edward Hagerup GRIER
